Nephrurus milii

Úvod

Nephrurus milii alebo známy aj pod menom Underwoodisaurus milii patrí medzi austrálskych predstaviteľov gekónov, asi najčastejšie chovaných v teráriách. Podieľajú sa na tom hlavne faktory ako primeraná veľkosť, relatívna nenáročnosť chovu a pekný vzhľad.
Po dôkladom naštudovaní potrieb a nárokov pre chov tohto druhu, prípadne už po skúsenostiach a zvládnutí chovu najnenáročnejších druhov ako Eublepharis macularius, je jeho chov dobre zvládnuteľný aj začínajúcimi teraristami, tak ako som ho zvládol aj ja.
Tento gekon pochádzajúci z južnej časti Austrálie je v príbuzenskom vzťahu s ostatnými druhmi rodu Nephrurus, ku ktorým bol taxonomicky zaradený. Jeho najbližší príbuzný je Nephrurus sphyrurus, s ktorým bol kedysi v rode Underwoodisaurus.

Stručný popis
Udávaná celková dĺžka, ktorú tento druh dosahuje je až 170 mm, SVL dĺžka 96 mm. Samice u mňa v chove pôsobia subtílnejším dojmom a viditeľne nedosahujú rozmery samcov, samci sú robustnejší, ale určite to nemožno považovať za spoľahlivé znaky pre rozlíšenie pohlavia chovaných zvierat.
Základné zafarbenie tela je tmavohnedé. U mláďat krátko po vyliahnutí v oblasti tváre a krku prechádza do svetlejšej hnedej a v priebehu týždňa sa celkové zafarbenie zmení na tmavohnedú až takmer čiernu (purpurovočiernu). Pri dospelých zvieratách toto zafarbenie je hnedé v odtieňoch s prímesou od fialovej až po červenohnedú. Spodná strana je belavá.
Horná strana tela je husto posiata bielo až žlto zafarbenými tuberkulami, tieto tvoria neusporiadané pásy. Prvý v oblasti predných končatín, pripomínajúci obojo. Ďalšie dva až tri medzi prednými a zadnými končatinami, z toho jeden vždy v oblasti zadných končatín a posledný na koreni chvosta. Biele tuberkuly sa vyskytujú aj na končatinách, prsty sú bledé – belavé.
Základné sfarbenie hlavy je obdobné ako pri zafarbení tela. Taktiež je na hlave neusporiadaný pás bielo až žlto sfarbených tuberkúl od jedného kútika úst po druhý prechádzajúci cez zátylok.
Chvost je čierny a nachádza sa na ňom 5 až 6 priečnych pruhov tvorených bielými tuberkulami, z ktorých dva sú hrubšie ako ostatné.
Pohlavie je možné rozlíšiť najskôr vo veku šiestich mesiacov, keď sa samcom začnú výraznejšie vyvíjať vačky hemipenisov pri koreni chvosta.

Priestor pre chov – terária
Pre chov používam terária podobných rozmerov ako pri chove Eublepharis macularius s rozmermi 47x47x37 (d x š x v), s vetraním v hornej stropnej časti. Ako substrát používam výhradne piesok, ale nevadí im ani ak časť substrátu tvorí napríklad rašelina.
Pre osvetlenie využívam halogénové žiarovky s wattážou od 25 do 35W, výhodnejšie sa mi javili s wattážou 25W. Pre terária týchto veľkostí plne pre tento druh postačujú, teplotné podmienky boli zrejme vyhovujúce, nedochádzalo k výraznému prehrievaniu priestoru terárií.
Pre zvieratá mám vytvorených niekoľko možností pre úkryt počas dňa, ktoré sú tvorené z plochých kameňov bridlice, čadiča alebo čo najmenej zvetraného pieskovca. Po čase, keď si navykli na prostredie a svetelný režim, približne poslednú polhodinu až hodinu pred zhasnutím osvetlenia vyliezli a trávili čas mimo úkryt.

Odchov
Zvieratá som sprvu choval spoločne, ale keď bolo jasné, ktoré jedince budú samce a ktoré samice rozdelil som ich. Vytvoril som dva páry, ktore boli v osobitných teráriach. Po napárení samíc, som sa napokon rozhodol k oddeleniu samcov, a teraz sú všetky jedince chované samostatne. Prospieva to hlavne samiciam, ktoré počas obdobia reprodukcie-znášok, v období reprodukcie nie sú rušené či už samcom alebo druhou samicou v kladišti, môžu pokojne regenerovať po ukončení reprodukcie.
Samotné rýchle dvorenie je dosť temperamentné. Sprevádzajú ho dosť hlasné zvukové prejavy, ťažko opísateľné. Taktiež zvieratá pred samotným aktom predvádzajú rôzne postoje pripomínajúce výhražné postoje, ako napríklad jemne prehnutý chrbát, vystreté nohy. Môžu taktiež v esovitých pohyboch pohybovať s chvostom nasmerovaným pred druhé zviera. Neskôr majú polohu tela pritlačenú viac k substrátu, a napokon samec uchopí samicu a dôjde k samotnému páreniu. Toto je tiež sprevádzané dosť hlasnými prejavmi, a čo som mal možnosť zmerať, v jednom prípade trvalo 1 hodinu a 45 minút.
Po napárení, samice približne po tridsiatich dňoch zniesli prvé dve vajíčka, a tento interval udržiavali medzi každou znáškou. Najmenší počet znášok bol 6 a najvyšší bol 8. Vajíčka znášali samice do kladišťa vloženého do terária. Je to plastová krabica, s vyrezaným vstupným otvorom na užšej bočnej stene. Substrát je rašelina zmiešaná s jemným štrkom.
Vajíčka som inkuboval pri teplote 26 až 27 stupňov C, uložené boli vo vermikulite. Zapustené boli zhruba do polovice ich hrúbky. Vermikulit bol stále udržiavaný vlhký. Inkubačná doba bola okolo 90 dní, výsledné pohlavie za týchto podmienok som nemohol zistiť, nakoľko zvieratá skôr nadobudli majiteľov, ako dosiahli na to vhodný vek.
Pri zvieratách, z ktorých boli zostavené páry, bolo možné určiť pohlavie prvý krát vo veku približne šiestich mesiacov (samce), definitívne potvrdenie pohlavia bolo vo veku deväť až desať mesiacov.
Približne v prvom týždni došlo k zvlečeniu a príjmu potravy u mláďat, ako prvé kŕmenie dostávaly cvrčky o veľkosti do 5mm. Tieto boli taktiež obaľované vo vitamínovo-kalciovej zmesy. Postupne ako rástli, veľkosť cvrčkov bola postupne zvyšovaná.


Kŕmenie, chov
Tento druh kŕmim cvrckami, s veľkosťou do 1 cm, okrem letného obdobia, keď raz za čas ich kŕmim lúčnymi koníkmi. Cvrčky štandardne obaľujem vo vitamínovo-kalciovej zmesy, ako pri maculariusoch, teda Reptimineral, Reptivite, Microcalcium . Skúsim však pre úsporu vyvariť sépiové kosti, a tieto rozdrviť na jemný prášok. Samica taktiež prijala myšie holíčatká.
Zvieratá, samice, v čase znášania krmím každý druhý deň, mimo obdobia znášky približne každý tretí, prípadne štvrtý deň, tak isto aj samce.
Vlhkosť v jarnom, letnom a jesennom období im držím relatívne vyššiu ako pri maculariusoch, rosením denne alebo každý druhý deň, častejšie denne, na konci jesene, počas postupnej redukcie osvetlenia za účelom nasimulovania obdobia mierneho útlmu, predĺžujem aj interval rosenia. Interval je postupne každý tretí až štvrtý deň, a po úplnom odstavení osvetlenia a mierneho prevlhčenia terária nerosím na obdobie dvoch týždňov vôbec nerosím. Týždeň pred týmto obdobím prestanem úplne kŕmiť.
Po tomto období zasa začínam postupne zvyšovať dĺžku doby osvetlenia, zvyšovať frekvenciu rosenia a kŕmenia.
Toto som neaplikoval u zvierat mladších ako pol roka, len na krátku dobu bolo postupne znížené osvetlenie, rosenie. Mláďatá neboli kŕmené len na dobu necelých dvoch týždňov. Prežili to bez akýchkoľvek následkov.













Literatúra z ktorej čerpám a ktorú využívam pri ich chove:

Veľmi si cením a doporučujem pre hlbšie vnorenie sa do tématiky:
Ivan Vergner - Jěštěři 1- Biologie, Chov, Gekoni 1, Nakladatelství Madagaskar, 2001


Literatúra prvého kontaktu - základné prvotné a nevyhnutné informácie:
Lubomír Klátil - Obrazový atlas gekonú , Nakladateství Petr Esterka - Forsáž, 1999
Lubomír Klátil - Chováme terárijní zvířata, Nakladatelství EPAVA, 2004
Gunter Kohler - Nemoci obojživelníkú a plazú, Nakladateství Brázda, 2002
Eric M. Rundquist - Reptile and Amphibian Parasites, T.F.H. Publications, 1995
Hermann Seufer - Keeping and Breeding Geckos, T.F.H. Publications, 1995