Nephrurus milii

Úvod

Nephrurus milii alebo známy aj pod menom Underwoodisaurus milii patrí medzi austrálskych predstaviteľov gekónov, asi najčastejšie chovaných v teráriách. Podieľajú sa na tom hlavne faktory ako primeraná veľkosť, relatívna nenáročnosť chovu a pekný vzhľad.
Po dôkladom naštudovaní potrieb a nárokov pre chov tohto druhu, prípadne už po skúsenostiach a zvládnutí chovu najnenáročnejších druhov ako Eublepharis macularius, je jeho chov dobre zvládnuteľný aj začínajúcimi teraristami, tak ako som ho zvládol aj ja.
Tento gekon pochádzajúci z južnej časti Austrálie je v príbuzenskom vzťahu s ostatnými druhmi rodu Nephrurus, ku ktorým bol taxonomicky zaradený. Jeho najbližší príbuzný je Nephrurus sphyrurus, s ktorým bol kedysi v rode Underwoodisaurus.

Stručný popis
Udávaná celková dĺžka, ktorú tento druh dosahuje je až 170 mm, SVL dĺžka 96 mm. Samice u mňa v chove pôsobia subtílnejším dojmom a viditeľne nedosahujú rozmery samcov, samci sú robustnejší, ale určite to nemožno považovať za spoľahlivé znaky pre rozlíšenie pohlavia chovaných zvierat.
Základné zafarbenie tela je tmavohnedé. U mláďat krátko po vyliahnutí v oblasti tváre a krku prechádza do svetlejšej hnedej a v priebehu týždňa sa celkové zafarbenie zmení na tmavohnedú až takmer čiernu (purpurovočiernu). Pri dospelých zvieratách toto zafarbenie je hnedé v odtieňoch s prímesou od fialovej až po červenohnedú. Spodná strana je belavá.
Horná strana tela je husto posiata bielo až žlto zafarbenými tuberkulami, tieto tvoria neusporiadané pásy. Prvý v oblasti predných končatín, pripomínajúci obojo. Ďalšie dva až tri medzi prednými a zadnými končatinami, z toho jeden vždy v oblasti zadných končatín a posledný na koreni chvosta. Biele tuberkuly sa vyskytujú aj na končatinách, prsty sú bledé – belavé.
Základné sfarbenie hlavy je obdobné ako pri zafarbení tela. Taktiež je na hlave neusporiadaný pás bielo až žlto sfarbených tuberkúl od jedného kútika úst po druhý prechádzajúci cez zátylok.
Chvost je čierny a nachádza sa na ňom 5 až 6 priečnych pruhov tvorených bielými tuberkulami, z ktorých dva sú hrubšie ako ostatné.
Pohlavie je možné rozlíšiť najskôr vo veku šiestich mesiacov, keď sa samcom začnú výraznejšie vyvíjať vačky hemipenisov pri koreni chvosta.

Priestor pre chov – terária
Pre chov používam terária podobných rozmerov ako pri chove Eublepharis macularius s rozmermi 47x47x37 (d x š x v), s vetraním v hornej stropnej časti. Ako substrát používam výhradne piesok, ale nevadí im ani ak časť substrátu tvorí napríklad rašelina.
Pre osvetlenie využívam halogénové žiarovky s wattážou od 25 do 35W, výhodnejšie sa mi javili s wattážou 25W. Pre terária týchto veľkostí plne pre tento druh postačujú, teplotné podmienky boli zrejme vyhovujúce, nedochádzalo k výraznému prehrievaniu priestoru terárií.
Pre zvieratá mám vytvorených niekoľko možností pre úkryt počas dňa, ktoré sú tvorené z plochých kameňov bridlice, čadiča alebo čo najmenej zvetraného pieskovca. Po čase, keď si navykli na prostredie a svetelný režim, približne poslednú polhodinu až hodinu pred zhasnutím osvetlenia vyliezli a trávili čas mimo úkryt.

Odchov
Zvieratá som sprvu choval spoločne, ale keď bolo jasné, ktoré jedince budú samce a ktoré samice rozdelil som ich. Vytvoril som dva páry, ktore boli v osobitných teráriach. Po napárení samíc, som sa napokon rozhodol k oddeleniu samcov, a teraz sú všetky jedince chované samostatne. Prospieva to hlavne samiciam, ktoré počas obdobia reprodukcie-znášok, v období reprodukcie nie sú rušené či už samcom alebo druhou samicou v kladišti, môžu pokojne regenerovať po ukončení reprodukcie.
Samotné rýchle dvorenie je dosť temperamentné. Sprevádzajú ho dosť hlasné zvukové prejavy, ťažko opísateľné. Taktiež zvieratá pred samotným aktom predvádzajú rôzne postoje pripomínajúce výhražné postoje, ako napríklad jemne prehnutý chrbát, vystreté nohy. Môžu taktiež v esovitých pohyboch pohybovať s chvostom nasmerovaným pred druhé zviera. Neskôr majú polohu tela pritlačenú viac k substrátu, a napokon samec uchopí samicu a dôjde k samotnému páreniu. Toto je tiež sprevádzané dosť hlasnými prejavmi, a čo som mal možnosť zmerať, v jednom prípade trvalo 1 hodinu a 45 minút.
Po napárení, samice približne po tridsiatich dňoch zniesli prvé dve vajíčka, a tento interval udržiavali medzi každou znáškou. Najmenší počet znášok bol 6 a najvyšší bol 8. Vajíčka znášali samice do kladišťa vloženého do terária. Je to plastová krabica, s vyrezaným vstupným otvorom na užšej bočnej stene. Substrát je rašelina zmiešaná s jemným štrkom.
Vajíčka som inkuboval pri teplote 26 až 27 stupňov C, uložené boli vo vermikulite. Zapustené boli zhruba do polovice ich hrúbky. Vermikulit bol stále udržiavaný vlhký. Inkubačná doba bola okolo 90 dní, výsledné pohlavie za týchto podmienok som nemohol zistiť, nakoľko zvieratá skôr nadobudli majiteľov, ako dosiahli na to vhodný vek.
Pri zvieratách, z ktorých boli zostavené páry, bolo možné určiť pohlavie prvý krát vo veku približne šiestich mesiacov (samce), definitívne potvrdenie pohlavia bolo vo veku deväť až desať mesiacov.
Približne v prvom týždni došlo k zvlečeniu a príjmu potravy u mláďat, ako prvé kŕmenie dostávaly cvrčky o veľkosti do 5mm. Tieto boli taktiež obaľované vo vitamínovo-kalciovej zmesy. Postupne ako rástli, veľkosť cvrčkov bola postupne zvyšovaná.


Kŕmenie, chov
Tento druh kŕmim cvrckami, s veľkosťou do 1 cm, okrem letného obdobia, keď raz za čas ich kŕmim lúčnymi koníkmi. Cvrčky štandardne obaľujem vo vitamínovo-kalciovej zmesy, ako pri maculariusoch, teda Reptimineral, Reptivite, Microcalcium . Skúsim však pre úsporu vyvariť sépiové kosti, a tieto rozdrviť na jemný prášok. Samica taktiež prijala myšie holíčatká.
Zvieratá, samice, v čase znášania krmím každý druhý deň, mimo obdobia znášky približne každý tretí, prípadne štvrtý deň, tak isto aj samce.
Vlhkosť v jarnom, letnom a jesennom období im držím relatívne vyššiu ako pri maculariusoch, rosením denne alebo každý druhý deň, častejšie denne, na konci jesene, počas postupnej redukcie osvetlenia za účelom nasimulovania obdobia mierneho útlmu, predĺžujem aj interval rosenia. Interval je postupne každý tretí až štvrtý deň, a po úplnom odstavení osvetlenia a mierneho prevlhčenia terária nerosím na obdobie dvoch týždňov vôbec nerosím. Týždeň pred týmto obdobím prestanem úplne kŕmiť.
Po tomto období zasa začínam postupne zvyšovať dĺžku doby osvetlenia, zvyšovať frekvenciu rosenia a kŕmenia.
Toto som neaplikoval u zvierat mladších ako pol roka, len na krátku dobu bolo postupne znížené osvetlenie, rosenie. Mláďatá neboli kŕmené len na dobu necelých dvoch týždňov. Prežili to bez akýchkoľvek následkov.













Literatúra z ktorej čerpám a ktorú využívam pri ich chove:

Veľmi si cením a doporučujem pre hlbšie vnorenie sa do tématiky:
Ivan Vergner - Jěštěři 1- Biologie, Chov, Gekoni 1, Nakladatelství Madagaskar, 2001


Literatúra prvého kontaktu - základné prvotné a nevyhnutné informácie:
Lubomír Klátil - Obrazový atlas gekonú , Nakladateství Petr Esterka - Forsáž, 1999
Lubomír Klátil - Chováme terárijní zvířata, Nakladatelství EPAVA, 2004
Gunter Kohler - Nemoci obojživelníkú a plazú, Nakladateství Brázda, 2002
Eric M. Rundquist - Reptile and Amphibian Parasites, T.F.H. Publications, 1995
Hermann Seufer - Keeping and Breeding Geckos, T.F.H. Publications, 1995

Eublepharis macularius Blyth, 1954 – Gekončík nočný

Úvod
Eublepharis macularius - gekončíky nočné, patria v súčastnosti medzi jeden z komerčne úspešných plazov, za čo môžu vďačiť jednak nenáročnému chovu a taktiež pravdepodobne správnemu načasovaniu objavenia farebných mutácii, zvyšujúcich záujem aj širšej verejnosti. Avšak ak by nemali toto správne načasovanie práve gekončíky nočné, bol by to iný druh, ktorý by obsadil tento priestor trhu. Na trhu sa v súčastnosti vyskytujú napríklad tiež zaujímavé farebné mutácie Hemitheconyx caudicinctus, avšak nie sú tak rozšírené. Dôvodov je viac, ale určite to nie je preto, že by boli neatraktívne.


Stručný popis
Dĺžka tela samcov 142 až 170 mm, dĺžka chvosta 97 až 125 mm, dĺžka tela samíc 126 až 137 mm, dĺžka chvosta 86 až 90 mm. Iný zdroj udáva celkovú dĺžku 200 až 250 mm. Dĺžka tela 130 až 165 mm, váha 50 až 80 gr. Počet preanálnych pórov pri tomto druhu je 8 až 17.
Základná farba dospelých je od bledo, po jasne žltú, žltohnedú, postupujúcim rastom z juvenilného štádia dochádza k postupnému rozpadu pruhov do škvŕn hnedej, alebo čierno-hnedej farby. Tieto pruhy môžu byť v dospelosti aj naznačené vo forme tmavšej oblasti podkladovej farby a výraznejších škvŕn. Taktiež na chvoste sú škvrny len naznačené, alebo úplne zmiznú, rozpadnú sa. Na hlave je množstvo menších tmavohnedých škvŕn, ktoré sa niekedy spájajú, tvoriac čiary, prípadne sa spoja do útvaru v tvare „V“.
Pri juvenilných jedincoch základná podkladová farba je taktiež v odtieňoch žltej s 3 až 4 horizontálnymi pásmi, vrch hlavy je hnedý až tmavohnedý s prípadnou nevýraznou kresbou svetlohnedej až bielej farby. Prvý horizontálny tmavý pás na tele je oddelený od kresby hlavy v oblasti krku bielou kresbou, zasahujúcou a ohraničujúcou oblasť papule a ohraničujúcou tmavú kresbu hlavy. Chvost má taktiež bielu farbu s 5 až 6 pruhmi čierno-hnedej až čiernej farby. S rastúcim vekom sa biela farba stáva menej jasnou, postupne prevláda niektorý z odtieňov žltej. Pásy zvyšujúcim sa vekom prechádzajú do bledomodrej farby, rozpadajú sa na škvrny a prechádzajú taktiež mimo škvŕn do odtieňov žltej až žltohnedej farby. Toto sfarbenie však nie je typické pre rôzne farebné mutácie, ktoré majú vlastný vývoj sfarbenia od juvenilného až po konečné sfarbenie dospelých jedincov.

Priestor pre chov - terária
Vlastné Eublepharisy chovám v teráriách s rozmermi 47x47x37 (d x š x v), v jednom teráriu držím maximálne dva jedince, a aj to len samice, nakoľko túto veľkosť nepovažujem za vhodnú pre trvalý chov skupiny 1.1 alebo 1.2. V týchto teráriach chovám ak, tak len väčší počet juvenilných a subadultných mláďat. V prípade mojej skupiny 1.3 mám zvieratá rozdelené 1.0, 0.1, 0.2 mimo chovnú sezónu. Samice sú pridané k samcovi len na počiatku chovnej sezóny za účelom párenia, po ňom sú už všetky samice rozdelené a držané samostatne. Uľahčuje to kontrolu a evidenciu znášok, nakoľko pri spoločnom chove som chcel eliminovať vzájomné rušenie sa samíc v kladišti a taktiež nie som stále prítomný v domácnosti a niektoré znášky samíc sa termínovo prekrývali. Po ukončení periódy kladenia je časť samíc znovu v spoločnom chove. V mojich podmienkach sa to týkalo Hypo a SuperHypo samice, nakoľko samica farebnej mutácie Normal (Wild) bola silne dominantná a dochádzalo pri jej pripojení k silným agresívnym súbojom, z tohto dôvodu je preto držaná osobitne.
Mláďatá chovám v teráriách s rozmermi 37x25x25 cm (d x v x š), do dvoch mesiacov veku maximálne štyri zvieratá, neskôr znižujem ich počet na dvoch až jedného jedinca podľa veľkosti a veku. Od veku šiestich až siedmych mesiacov, je už aj tento rozmer nepostačujúci pre jedného jedinca.
Na osvetlenie a tým vytvorenie denného režimu a teplotných pomerov v teráriu používam halogénové žiarovky, na obaloch týchto produktov zvykne byť uvedená aj dosiahnutá teplota prostredia v priestore osvetlenia. Vyberám halogénové žiarovky s uvedeným teplotným údajom 25 °C. Je to dané rozmermi terárií, aj pri tejto voľbe teplota v časti so žiarovkou sa pohybuje medzi 25-30 °C a dochádza aj k lokálnemu prehriatiu podkladu, čo využívajú neskôr na ohrev tela.
Ako substrát používam výhradne len piesok alebo najjemnejší kremičitý štrk, čo pre tieto zvieratá úplne postačuje. Nie je nutné primiešavať lignocel a ani rašelinu. Osobne považujem za vhodnejšiu rašelinu.
Pre mláďatá v teráriu, pre vytvorenie úkrytu, používam nalomené kvetináče, v ktorých trávia väčšinu času. Kvetináče sú mimo dosah osvetlenia, aby nedošlo k ich prehrievaniu a samozrejme aj ukrytých zvierat.
V teráriách pre dospelé zvieratá nepoužívam kvetináče ako pri mláďatách, ale z nazbieraných plochých kameňov im vytváram možnosti pre úkryt, tak aby mohli nájsť aj miesto, kde by sa neprehrievali.


Odchov
Samci od samíc sú odlíšiteľní prítomnosťou preanálnych pórov v tvare širokého „V“ na spodnej strane. Tento útvar je pozorovateľný aj pri samiciach, ale sú to len neperforované jamky, bez vyústenia, teda neplniace funkciu. U samcov ako primárny znak je prítomnosť hemipenisov. Ako druhotný, ale nespoľahlivý znak je možné považovať aj subtílnejšiu postavu samíc voči postave samcov. Tento znak môže byť závislý od chovu a kondície dospelých zvierat. V prípade mnou chovaných je tento rozdiel markantný v prospech samca, ale zvieratá sú v rovnakých podmienkach od veku jedného až dvoch mesiacov.
K samotnému páreniu, teda začiatku chovnej sezóny je potrbné povedať, že samice skutočne nie je vhodné pripúšťať k samcovi, ak nie sú dostatočne vyspelé, t.j. podmienkou je vek minimálne jeden rok pri dobrej kondícii. Samice som nevážil, aj keď často je uvádzaná ďalšia podmienka, 45g a viac. Jednak považoval som zvieratá za jedince v dobrej kondícii a potom predpokladal som, že samica, ak nie je pripravená na párenie, samca nepripustí a k oplodneniu nedôjde, čo však nemusí byť pravidlom. Tento predpoklad sa mi potvrdil pri Hypo samici, ktorá bola od SuperHypo samice mladšia približne mesiac až dva. Po pridaní SuperHypo samice k samcovi, okamžite došlo k vizuálnemu a taktiež fyzickému kontaktu a v priebehu prvej hodiny k niekoľkonásobnému páreniu. Samotná kopulácia (spojenie) trvala do desať sekúnd (odhadom), avšak predchádzali ju výrazné prejavy hlavne zo strany samca, t.j. silné vibrovanie koncom chvosta, podobné ako pri zameriavaní koristi, avšak podstatne „temperamentnejšie“, po zaujatí správnej polohy samicou (jemne odtiahnutý chvost do strany), uchopenie kože krku samcom, alebo v mieste ukončenia šije a samotná krátka kopulácia. V prípade tejto Hypo samice, aj napriek prvotnému záujmu zo strany samca, nebola z jej strany naznačená pripravenosť k páreniu a samec veľmi skoro neprejavoval už o túto samicu záujem. Za zmienku snáď stojí ešte aj skutočnosť, že pred a počas kopulácie SuperHypo a Hypo samice neboli počuteľné žiadne zvukové (vokalizačné) javy okrem zvukov vznikajúcich búšením chvosta samca o substrát, v prípade samice Normal (Wild) touto pred kopuláciou počas samcovho dvorenia - chvenia chvostom dochádzalo k vydávaniu tichých, krátkych štekavých zvukov. Samice boli pripustené k samcovi v mesiaci máj, jún, júl, keď dosiahli vek jedného roka, okrem samice formy Normal(Wild), ktorá mala v máji vek dvoch rokov a vtedy som ju dal k samcovi.
Po kopulácii prvé znášky nasledovali v rozmedzí 16 až 20 dní, a túto pravidelnosť s minimálnou odchýlkou (maximálne jeden deň) si samice udržiavali. Každá mala svoj vlastný, avšak trochu znížený, 14 až 18 dní, podľa tej ktorej samice. Samice mali v priebehu sezóny najmenej štyri a najviac osem znášok, bez opakovaného napárenia samcom. Vajíčka sú mäkké, majú kožovitý obal, samice ich znášajú na dno kladišťa a dokonale ich zakryjú substrátom. Ako substrát v kladišti používam rašelinu zmiešanú s pieskom. Použil som aj čistú rašelinu bez piesku, pre kladište mi poslúžili obaly zo zmrzliny (konkrétne Algida), na jednej z užších strán som vyrezal otvor z vrchnej strany v dĺžke približne 5cm a pre udržanie veka som použil modelársku gumičku. Substrát v kladišti udržiavam vlhký, nie však mokrý, intenzívnym rosením približne každý druhý deň. Signálom pre očakávanie znášky bolo pre mňa, ak samica trávila podstatnú časť dňa v kladišti a zásadne deň pred kladením sa zvliekala (ale nie je to 100% pravidlo). No a napokon, samozrejme aj vďaka evidencii a výpočtu predpokladanej znášky, po prvých dvoch znáškach s ostatnými prejavmi vedel som si určiť ten deň s relatívne dobrou presnosťou. Vajíčka počas inkubácie zväčšujú svoj objem, často spomínané „orosenie“ pred liahnutím som nespozoroval, čo však neznamená, že sa nevyskytuje.
Samice mali po jednom napárení rôzne počty znášok. Jedna samica mala 8 znášok, ďalšia 6 a tretia mala iba štyri znášky. Po poslednej znáške som ich už nedal znovu napáriť samcom, aby sa zregenerovali.
Vajíčka som inkuboval pri teplote 26 až 27 °C. Vlhkosť bola zabezpečená vlhkým substrátom a uzavretým systémom inkubátora. Ako substrát pri inkubácii používam Vermikulit. Dĺžka inkubácie sa pohybovala v rozmedzí 69 až 75 dní, v prípade dvoch vajíčok došlo z mne neznámeho dôvodu k úhynu zárodkov cca týždeň pred predpokladaným vyliahnutím. Možno je to následok inbreedingu (zvieratá boli zakúpené u toho istého chovateľa), a nakoľko tieto boli zo spojenia SHCT x SHCT. Ale je to len moja špekulácia. Ostatné mláďatá boli životaschopné.

Kŕmenie, chov
Zvieratá kŕmim v drvivej väčšine cvrčkami primeranej veľkosti. Veľkosť cvrčkov by nemala presiahnuť veľkosť úst. Raz za čas (štvrťrok) im dám pre spestrenie v zimných mesiacoch húsenice zavíjača voskového, príležitostne dostávajú larvy múčnych červov (maximálne raz za mesiac). Múčne červy dávam v miske s hladkou stenou, aby z nej nedokázali červy vyliezť, ale aby sa samotné gekončíky vedeli k ním dostať. V tejto miske je taktiež nasypaná zmes kalciového a vitamínového preparátu. Je to nevyhnutné, nakoľko na tieto larvy sa tieto zložky nelepia, a tým pri uchopení larvy dochádza aj k požívaniu zmesy tohto preparátu, aj keď obmedzene. Ako vitamínové a kalciové preparáty používam Reptimineral, Reptivite, Roboran, Microcalcium. Tieto spolu zmiešam a vytvorím z nich zmes,ktorou napokon krmný hmyz obalujem. Na kŕmenie v letných mesiacoch využívam lúčné koníky, nachytané vo voľnej prírode. Dospelé jedince krmím dvakrát týždenne, jedince vo veku štyroch až desiatich mesiacov trikrát týždenne, raz mesačne štyrikrát za týždeň, mláďatá mladšie ako štyri mesiace kŕmim minimálne päťkrát týždenne. Občasné vynechanie kŕmenia zvieratám nie je na škodu a neublíži im aj prípadné nevyhnutné vynechanie kŕmenia na jeden týždeň aj v prípade mladších mláďat, čo som musel žiaľ overiť aj v praxi. Takáto nevyhnutná pauza nezanechala negatívny dopad ani na niekoľko mesačných mláďatách a ani na mladších ako mesiac. V priebehu roka to sa stalo len raz, opakované a časté pauzy tohto rozsahu môžu už mať aj negatívny dopad na chov. Vodu mením denne, len v prípade dlhšieho pobytu mimo bydlisko je to vykonané každý druhý deň „poverenou osobou“.
Počas chovnej sezóny, keď samice znášali, dostávali týždenne jedno holíča. Dva mesiace pred napárením a znáškami dostali v priebehu dvoch mesiacov (marec a apríl) jedno holíča mesačne a po ukončení kladenia, nasledujúci mesiac ešte dostávali každé dva týždne holíča. Ďalší mesiac už len jedno až napokon im nebolo dávané žiadne.
V neskorých jarných, letných a jesenných mesiacoch rosím 3 až 4 krát týždenne. S postupujúcou jeseňou postupne znižujem počet a výdatnosť rosenia a tiež na jar postupne zvyšujem počet a výdatnosť rosenia. Rosím rozprašovačom stranu nazývanú „chladná“ na opačnej strane ako svetelný a tým aj tepelný zdroj. Vo večerných hodinách približne hodinu, alebo neskôr po zhasnutí svetla v teráriu, prevažne používam prevarenú vodu. V prípade mláďat vo veku do troch mesiacov rosím denne, ale tolerujú a znesú občasné vynechanie rosenia.
V zimných mesiacoch pri oddelenom chove samíc od samca nie je potrebná výrazná „útlmová“ perióda, t.j. úplné zazimovanie, ale napriek tomu postupne znižujem dobu osvetlenia na konečnú dobu 6 hodín (túto držím po dobu mesiaca) rosím mierne len raz týždenne, obmedzujem kŕmenie na raz týždenne. V čase na jeden týždeň osvetlenie odstavujem úplne, týždeň predtým prestanem kŕmiť a v priebehu tohto týždňa taktiež nie sú zvieratá kŕmené. Po tomto týždni zapnem osvetlenie v priebehu prvého týždňa na 6 hodín, na druhý deň mierne orosím interiér terária, v druhej polovici tohto týždňa kŕmim. Nasledujúce týždne postupne pridávam po pol hodine na osvetlení a zvyšujem početnosť a výdatnosť rosenia a kŕmenia. No a napokon nasleduje začiatok chovnej sezóny.

Stručne odkiaľ pochádzajú
Príslušníci druhu E.macularius sa vyskytujú v lokalitách od východnej Indie po juhovýchodné Turecko. Do rodu Eublepharis okrem druhu E.macularius sú ešte zaradené druhy E.angramainyu, E.fuscus, E.hardwickii, E.turcmenicus, pri E.macularius je uvádzaný aj poddruh „afghanicus“ .
Výskyt Eublepharis macularius (Blyth,1954) je podľa literatúry udávaný z juhu a východu Afgánistánu, Pakistanu a severozápadu Indie. Eublepharis macularius afghanicus (Borner, 1976) sa vyskytuje na východe a juhu Afganistanu a v priliehajúcich oblastiach Pakistanu .
E.macularius obýva oblasti v nadmorskej výške od 0 m.n.m. do výšky 2500 m.n.m., obývajú stepné formácie, planiny a pohoria. V priebehu dňa trávia čas ukrytí pod sklalami, alebo v dierach v pôde. Tento druh bol nájdený v blízkosti ľudských obydlí, kde využíval škáry v opustených stavbách.
V prípade E.macularius afghanicus som našiel pre rozlíšenie len skutočnosť, že je viac silný v tele oproti nominátnej forme, základné žlté sfarbenie je viac jasné (zreteľné), hnedé škvrny sú zvyčajne väčšie a tým menej početné ako pri jedincoch z Pakistánu.


Literatúra z ktorej čerpám a ktorú využívam:

Veľmi si cením a doporučujem pre hlbšie vnorenie sa do tématiky:
Herman Seufer, Yuri Kaverkin, Andreas Kirschner - The Eyelash Geckos, Kirschner and Seufer Verlag, 2005
Ivan Vergner - Jěštěři 1- Biologie, Chov, Gekoni 1, Nakladatelství Madagaskar, 2001
Philippe de Vosjoli, Ron Tremper, Roger Klingenberg - The Herpetoculture of Leopard Geckos, Advanced Visions Inc., 2005


Literatúra prvého kontaktu - základné prvotné a nevyhnutné informácie:
Lubomír Klátil - Obrazový atlas gekonú , Nakladateství Petr Esterka - Forsáž, 1999
Lubomír Klátil - Chováme terárijní zvířata, Nakladatelství EPAVA, 2004
Gunter Kohler - Nemoci obojživelníkú a plazú, Nakladateství Brázda, 2002
Eric M. Rundquist - Reptile and Amphibian Parasites, T.F.H. Publications, 1995
Hermann Seufer - Keeping and Breeding Geckos, T.F.H. Publications, 1995





Trocha systematiky (2):
Podtrieda: Lepidosauria
Nadrád: Squamata
Rád: Sauria
Podrád: Ascalabota
Infrarád: Gekkonomorpha
Medzirád: Gekkota
Nadčeľaď: Eublepharoidea
Čeľaď: Eublepharidae
Podčeľaď: Aeluroscalabotinae
Rod:
Aeluroscalabotes

Podčeľaď: Eublepharinae
Rod:
Coleonyx
Eublepharis
Goniurosaurus
Hemitheconyx
Holodactylus